Skôr než podpíšete úverovú zmluvu, mali by ste vedieť, k čomu sa zaväzujete. Aj v prípade, že ste „len“ ručiteľom. Z právneho hľadiska sa jedná o rovnako dôležitý záväzok, ako byť samotným dlžníkom.

Preto si otázku, či do úverového vzťahu vstúpite, poriadne premyslite. Nekonajte unáhlene, pod tlakom a rozhodne nie pod vplyvom príjemne stráveného večera u priateľov ktorý Vás pri tejto príležitosti požiadali o to, aby ste im išli ručiť…

Kto je kto

Dlžník

Dlžníkom je taká osoba, ktorá je s veriteľom v takzvanom priamom vzťahu. Podpisom zmluvy sa dlžník zaväzuje, že veriteľovi vráti vypožičané finančné prostriedky vrátane úrokov a poplatkov vo vopred dohodnutom čase. Pri klasických pôžičkách je dlžník povinný veriteľovi splácať dlžnú sumu v jednotlivých splátkach vo vopred dohodnutých termínoch. Splátky zahŕňajú splátku istiny (teda požičanú sumu), úrokov a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím pôžičky (napríklad poplatok za poskytnutie a poplatok za vedenie úverového účtu).

Vzťah zmluvných strán upravuje záväzkové právo, pri ktorom vzniká veriteľovi právo na plnenie od dlžníka (pohľadávka) a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť si záväzok riadne a včas. V prípade, že dlžník nesplní čo i len jednu zo svojich povinností, dostáva sa do omeškania. Omeškanie má za následok zmenu záväzkovo-právneho vzťahu, čím sa primárny záväzok ruší a vzniká sekundárny záväzkový vzťah, ktorým je zodpovednosť za omeškanie. Pri omeškaní trvajúcom niekoľko pracovných dní, veriteľ pošle upomienku o dlžnej sume. V prípade, že nedôjde k vyrovnaniu dlžnej sumy, veriteľ môže požadovať náhradu škody (napríklad úroky z omeškania, sankčný poplatok za neplnenie zmluvných podmienok…). Prostriedky zabezpečenie záväzkov, akými sú spomínané úroky z omeškania, zmluvná pokuta alebo aj dohoda o zrážkach zo mzdy či ručiteľ sú často využívanými nástrojmi, ktoré majú predchádzať omeškaniu. Netreba zabúdať, že veriteľ môže požadovať od dlžníka v omeškaní úroky z omeškania a súčasne aj zmluvnú pokutu (Občiansky zákonník túto „dvojitú“ sankciu nevylučuje).

Spoludlžník

Spoludlžník vstupuje spolu s hlavným dlžníkom do zmluvného vzťahu s veriteľom a obaja sú rovnako zodpovední za splatenie celej dlžnej sumy, to znamená že spoludlžník je tiež priamym dlžníkom a plní si vlastný dlh. Finančná inštitúcia môže požadovať plnenie záväzku od ktoréhokoľvek z nich. Akonáhle je dlh vyplatený jedným z nich, záväzok toho druhého automaticky zaniká. V takomto prípade je žiaduce, aby dlžník a spoludlžník medzi sebou uzatvorili dohodu, ktorá definuje kto a v akej sume sa bude podieľať na záväzku, v opačnom prípade sa budú musieť na spoločnom dlhu podieľať rovnakým dielom. Výhoda písomnej dohody medzi dlžníkom a spoludlžníkom spočíva aj v tom, že v budúcnosti môže ten, ktorý dlh finančnej inštitúcii zaplatil, vymáhať od toho druhého tú časť dlžnej sumy ktorá prevyšuje vopred dohodnutý podiel.

Ručiteľ

Veľmi často sa zamieňa pojem spoludlžník a ručiteľ, jedná sa pritom o celkom dva odlišné pojmy. Ručiteľ, ako už bolo spomenuté vyššie je jedným z veľmi účinných spôsobov zabezpečenia úveru. Veriteľ ho teda podrobuje rovnakej analýze schopnosti pôžičku splácať ako dlžníka. Ručiteľ na seba podpisom ručiteľského vyhlásenia preberá záväzok, že veriteľovi uhradí dlžnú sumu, v prípade, že záväzok nebude riadne splatený dlžníkom. Ručiteľ teda preberá plnenie až vtedy, pokiaľ dlžník neplatí – čiže nastupuje až následne.

Ručenie si treba dôkladne zvážiť, a ak je to možné, ideálne je sa tomu úplne vyhnúť. Ručením je totižto na rozdiel od záložného práva (kedy sa ručí iba istým majetkom) v hre celý majetok ručiteľa, až do výšky splatenia dlžnej sumy.