Choroba nemusí človeka finančne zruinovať, pracovná neschopnosť sa dá poistiť – Finanza.sk

Choroba nemusí človeka finančne zruinovať, pracovná neschopnosť sa dá poistiť

Dlhodobejšia péenka zvykne s rodinným rozpočtom poriadne zatočiť, a to najmä vtedy, pokiaľ maród nemyslel na horšie časy a nevytvoril si žiadnu finančnú rezervu, z ktorej by pokryl výpadok príjmu. Počas choroby sa totižto príjem zamestnancov, ktorí si platili odvody do Sociálnej poisťovne (ako aj dobrovoľne nemocensky poistených ľudí), klesne na polovicu. Počas prvých troch dní péenky maród dostáva 25 % z denného vymeriavacieho základu, od 4. dňa sa nemocenská dávka zvyšuje na 55 % z denného vymeriavacieho základu. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov. Pri kalkulácii nemocenského treba brať do úvahy aj maximálny vymeriavací základ, ktorý znemožňuje vyplatenie vyššej nemocenskej ako 677 € mesačne (platí pre rok 2014,v mesiaci, ktorý má 31 dní), respektíve maximálne 655 € v mesiaci, ktorý má 30 dní.

Poistenie pracovnej neschopnosti

Polovičný príjem spravidla nestačí na hradenie všetkých výdavkov domácností. Aby sa chorí nemuseli spoliehať len na výplatu nemocenskej, komerčné poistenie ponúkajú možnosť poistiť si pracovnú neschopnosť, ktorá má kompenzovať výpadok príjmu počas choroby alebo počas liečby úrazu. Nejedná sa o žiaden raritný produkt, poistenie práceneschopnosti (ktoré sa niekedy nazýva aj poistenie ušlého zárobku) majú v ponuke všetky významné tuzemské poisťovne.

Predáva sa ako samostatné poistenie alebo formou pripoistenia v rámci investičného životného alebo kapitálového poistenia. Zakúpiť si ho môžu nielen zamestnanci, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby.

Ako to funguje?

choroba vyjde drahoUzatvorením poistenia denných dávok pre prípad PN si klient zabezpečuje výplatu denných dávok v prípade, že bude v budúcnosti práceneschopný z dôvodu choroby či úrazu. Vďaka finančnej kompenzácii z poisťovne zostane príjem poisteného na rovnakej alebo porovnateľnej úrovni ako pred chorobou. Namiesto toho, aby sa pacient triasol o svoje financie (napr. či bude mať z čoho zaplatiť nájomné alebo hypotéku, či si bude môcť dovoliť nadštandardnú zdravotnú starostlivosť a pomoc v domácnosti…, či bude mať rodina z čoho žiť) sa môže plne sústrediť na liečbu.

Pri výbere konkrétneho poistného produktu treba rozlišovať medzi poisteniami PN z dôvodu choroby a z dôvodu úrazu. Keďže PN v dôsledku úrazu je podstatne zriedkavejšia, samotné poistenie pracovnej neschopnosti následkom úrazu je lacnejšie, ako keď uzatvoríte variant poistnej ochrany v kombinácii choroba + úraz.

Nie tak zhurta, milý klient

Ak ochoriete, nečakajte, že peniaze od poisťovne dostanete okamžite. Nedostanete – budete si musieť na ne minimálne niekoľko dní počkať. A možno sa ich vôbec nedočkáte…

Do podmienok hry totižto zásadným spôsobom vstupujú tkz. čakacie a karenčné doby, na základe ktorých závisí, od ktorého dňa (a či vôbec) začne poisťovňa vyplácať dohodnuté denné dávky.

Čakacia doba je dohodnuté obdobie, počas ktorého ak poistený ochorie, nebudú mu vyplatené peniaze z poisťovne. Najlepšie si to vysvetlíme ja príklade. Lujza uzatvorila poistenie práceneschopnosti v poisťovni, ktorá mala predpísanú čakaciu lehotu 60 dní. Čo sa nestalo, za necelých 5 týždňov po podpise zmluvy Lujza ochorela na zápal pľúc. Lujza nemá nárok na výplatu peňazí, keďže nedodržala čakaciu dobu 60 dní. Ak by ochorela v 61 dni po podpise zmluvy, poisťovňa by jej vyplatila finančné prostriedky, na ktoré by mala v zmysle zmluvy nárok. Dĺžku čakacej doby si individuálne stanovujú jednotlivé poisťovne. Slúži ako ochrana pred špekulantmi, ktorí si povedia: „Niečo na mňa lezie, hneď sa poistím a keď choroba prepukne, aspoň neprídem o svoj príjem…“ Čakacia lehota sa zvyčajne uplatňuje iba pri chorobe a nevzťahuje sa na pracovné neschopnosti v dôsledku úrazu.

Karenčná doba tiež zvykne nič netušiacich maródov poriadne prekvapiť. O čo sa jedná? Je to obdobie, počas ktorého poisťovňa neposkytuje poistné plnenie a to aj v prípade, že klient je už práceneschopný. Na to, aby ste dostali peniaze, musíte byť PN dlhšie ako dohodnuté karenčné obdobie. Opäť – poisťovne ho majú nastavené v rôznych dĺžkach, niektoré dokonca ponúkajú klientom možnosť výberu dĺžky karenčnej doby (napríklad poisťovňa Union ponúka na výber obdobie od 0 do 63 dní). Príklad: Lujza uzatvorí poistenie práceneschopnosti, v ktorom bola stanovená karenčná doba na 14 dní, s dennou dávkou 15 €. Lujza ochorela na zápal pľúc, ktorý vyžadoval domácu liečbu v trvaní 24 dní. Keďže 24 dní je viac ako dohodnutá karenčná doba (14 dní), Lujze poisťovňa vyplatí dennú dávku 15 € x 24 dní = 360 €.

Ak by PN trvala menej ako 14 dní, napríklad ak by bola Lujza na péenke 7 dní, z poisťovne by nedostala žiadne peniaze, lebo by nebola dodržaná podmienka dohodnutej karenčnej doby…

Dôležitý je tiež spôsob vyplácania peňazí – teda či poisťovňa vypláca po uplynutí karenčnej doby peniaze spätne od prvého dňa práceneschopnosti, alebo od prvého dňa po skončení karenčnej doby.

Výšku dennej dávky môžete ovplyvniť, no nečakajte, že sa v chorobe „nabalíte“

Kým niektoré poisťovne majú dennú dávku stanovenú paušálne (napríklad 10 €), iné klientom poskytujú možnosť výšku vyplácanej dennej dávky ovplyvniť v rámci rozpätia denných dávok (ktoré má každá poisťovňa iné).

Klient si tak môže vybrať, koľko bude v prípade choroby či úrazu dostávať. Od toho sa samozrejme odvíja aj výška poistného. Poisťovne však obmedzujú výšky vyplácaných dávok tak, aby nepresiahli čistý príjem poisteného. Poistenie práceneschopnosti má slúžiť ako kompenzácia straty časti príjmu počas choroby alebo úrazu, nie ako veľmi slušná „zárobková“ činnosť počas obdobia, keď sa poistenec kuríruje.

Rovnako nečakajte, že peniaze z poisťovne potečú na Vaše bankové konto donekonečna. Poisťovne kohútik uzatvárajú najneskôr po 365 dňoch práceneschopnosti.

Share on Facebook0Share on Google+0Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn0Email this to someonePrint this page

Poslať odpoveď »