Čo je akontácia a kde sa používa?

Možno ste sa práve vrátili z cenovo-prieskumného výletu v elektro predajni, kde Vám predajca ponúkal požadovaný tovar s 10% akontáciou a Vy ste presne nevedeli čo tento termín znamená, no hanbili ste sa opýtať. Nikto učený však z neba nespadol, radšej sa opýtať alebo si neskôr doštudovať, ako zostať do konca života v nevedomosti…

S pojmom akontácia sa môžete stretnúť v obchode, v práve a v bankovníctve. Všeobecná definícia neexistuje, v najširšom slova zmysle sa chápe ako platba vopred. Pri obchodovaní s tovarom či so službami znamená zálohu zo strany objednávateľa vyplatenú pred samotným dodaním tovaru či služby.

V stredourópskych končinách sa tento pojem najčastejšie skloňuje v súvislosti s leasingom, pri úveroch alebo pri splátkovom predaji.

Akontácia v splátkovom predaji

Použime príklad z úvodu textu. Zákazník sa vyberie do elektra a zaujme ho povedzme notebook za 600 €, ktorý by si rád kúpil. Keďže si nemôže dovoliť minúť 600 € naraz, zákazník sa poteší ponuke predajcu, ktorý mu ponúkne na požadovaný tovar pôžičku, vďaka ktorej bude môcť laptop splácať niekoľko mesiacov a používať ho bude môcť okamžite.

Pôžičku obvykle poskytuje tretia strana – splátková spoločnosť, ktorá má s obchodníkom podpísanú zmluvu a ktorá tento typ žiadosti schvaľuje na počkanie, samozrejme po splnení základných podmienok. Nákup na splátky prebieha jednoducho – v obchode požiadate o úver, pár minút počkáte, dokým prebehne schvaľovací proces zo strany úverovej spoločnosti. Potom už len stačí podpísať zmluvu a vytúžený tovar odniesť domov.

Aj pri splátkovom predaji sa vo väčšine prípadov požaduje zloženie akontácie – určitého percenta z kúpnej ceny – napríklad 10%, 20%…., už pri podpise úverovej zmluvy. Zvyšok z dohodnutej ceny sa rozloží na niekoľko mesačných splátok, podľa dĺžky splatnosti. Tovar zakúpený prostredníctvom splátkového predaja býva obvykle drahší ako ten, ktorý by ste financovali prostredníctvom riadneho neúčelového spotrebného úveru. Je to daň za rýchle vybavenie, vysokú dostupnosť a nulovú administratívnu náročnosť (všetko vybavíte v predajni aj na počkanie). Záujemcom, ktorý by si radi kúpili tovar na splátky stačia na vybavenie dva doklady totožnosti – napríklad občiansky preukaz a preukaz poistenca či vodičák. V niektorých prípadoch je však možné zakúpiť si tovar na splátky veľmi výhodne – konkrétne počas akcií, kedy obchodníci predávajú tovar bez „navýšenia“.

Zákazník tak môže po splnení istých podmienok stanovených splátkovou spoločnosťou získať tovar na splátky za rovnakú cenu, ako keby ho hneď vyplatil v hotovosti. Splátkové spoločnosti si pri takýchto, pre zákazníkov mimoriadne výhodných akciách kladú podmienky – minimálna cena nákupu, povinné poistenie či kompletné splatenie celej kúpnej ceny do „šibeničného dátumu“. Aj pri týchto akciách sa však zákazník zaplateniu požadovanej akontácie – teda prvej splátky pri podpise zmluvy nevyhne. Niektoré splátkové spoločnosti však ponúkajú klientom možnosť získať úver aj bez nutnosti priamej platby. V takom prípade však treba počítať s väčším preplatením tovaru.

V lízingovom prostredí

Bez akontácie sa nezaobíde veru takmer ani jeden leasingový obchod. Opäť sa jedná o finančnú čiastku – isté percento z ceny predmetu leasingu, ktoré musí klient vyplatiť vopred pri podpise zmluvy ako prvú navýšenú splátku. Lízingovky väčšinou vyžadujú minimálnu akontáciu vo výške 10-15 %, ale klient môže zvoliť aj vyššie percento, vďaka čomu získa nižšie splátky.

Rovnako ako pri splátkovom predaji, aj pri leasingových obchodoch môžete natrafiť na rôzne ponuky s nulovou akontáciou. Na výšku akontácie má vplyv viacero faktorov: bonita klienta, podmienky danej spoločnosti, prípadné akciové ponuky ale aj poistenie a vek predmetu leasingovej zmluvy. Ak by sme brali do úvahy najklasickejší leasing – auto, tak pri starších vozidlách sa spravidla požaduje vyššia akontácia. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššiu akontáciu klient zvolí, tým menší leasingový koeficient získa. Leasingový koeficient sa definuje ako podiel celkovej ceny leasingu a obstarávacej ceny leasingu. Jednoducho povedané, tento pomer vyjadruje celkové navýšenie, ktoré klient zaplatí „navyše“ v porovnaní s priamym nákupom za vlastné prostriedky, vyjadrené v percentách. Čím je teda akontácia vyššia, tým menej sa leasing prepláca a naopak.