Čo sa týka otázky finančnej gramotnosti na Slovensku, stále je čo zlepšovať. Priemernú úroveň finančnej gramotnosti dosahuje iba 62,5 % Slovákov. Pritom si takmer rovnaké percento ľudí (64%) myslí, že rozumie financiám rozumie veľmi dobre alebo dobre.

Tieto údaje vyplývajú z prieskumu nadácie PARTNERS a agentúry Focus, ktorý bol realizovaný na vzorke 720 dospelých respondentov. Na otázky odpovedali starí aj mladí ľudia vo všetkých vekových kategóriách v mestách aj na dedinách. Cieľom prieskumu bolo overenie základných znalostí z oblasti financií a ekonómie, s ktorými bežný človek prichádza denno denne do styku. Výsledky preukázali, že Slovákom robí najväčší problém oblasť investovania a porozumenie bankovým produktom. Až tri štvrtiny z nás nevedia rozlíšiť mieru rizika pri rôznych typoch investície, pritom posúdenie miery rizika je kľúčové pri správnom výbere konkrétneho investičného produktu. Viac ako polovica z nás dokonca ani nepozná základné pravidlo investovania a síce že výška výnosu závisí od miery rizika.

Šokujúce bolo aj zistenie, že nadpolovičná väčšina (56%) opýtaných nevedela v praxi zhodnotiť výhodnosť úverov prostredníctvom úroku a ročnej percentuálnej miery nákladov. Pritom tieto dva parametre sú najdôležitejšie pri výbere akéhokoľvek úverového produktu – či sa jedná o spotrebný úver, hypotéku alebo povolené prečerpanie bežného účtu. Najviac robia chybu ľudia v tom, že pri porovnávaní jednotlivých ponúk berú do úvahy iba úrokovú sadzbu. Tento údaj však nie je postačujúci a nehovorí nám všetko o výhodnosti daného úveru. Preto je potrebné brať do úvahy aj ročnú percentuálnu mieru nákladov, v ktorej sú zahrnuté aj poplatky ako napríklad administratívny poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za vedenie úverového účtu.

Nedokážeme ušetriť ani cent

prasiatko iconAsi najväčší problém majú Slováci s vytváraním finančnej rezervy – takmer polovica opýtaných (43%) si mesačne z výplaty neodloží nič. Takmer rovnaké percento (42 %) dokáže ušetriť mesačne len desatinu svojho príjmu. Na rozdiel od Slovenska sú na tom obyvatelia Európskej únie oveľa lepšie – mesačne si odložia na sporiaci alebo termínovaný účet až 14 % zo svojich príjmov, Rakúšania dokonca o dve percentá viac – až 16 %. Neschopnosť odkladať si peniaze bokom môže pre človeka ktorý sa naraz ocitne bez príjmu poriadne zamávať. V takejto situácii majú ľudia tendenciu hľadať riešenie v podobe nevýhodných nebankových pôžičiek s ročnou percentuálnou mierou nákladov aj cez 70 %. Preto sa odporúča v dobrých časoch vytvorenie finančnej rezervy, ktorej výška by mala byť 4-5 mesačných platov. Tieto peniaze si treba odkladať na iný ako bežný účet – napríklad na sporiaci účet alebo termínovaný vklad, aby ste odolali pokušeniu ich pri najbližšej príležitosti minúť. V žiadnom prípade by ste na túto finančnú rezervu nemali siahnuť ak zatúžite po dovolenke či novom aute. Tieto úspory majú slúžiť na pokrytie mimoriadnych výdavkov alebo dočasnej straty príjmu.