Od začiatku júna sa spotrebiteľské úvery riadia novou legislatívou, ktorá priniesla niekoľko zásadných zmien do oblasti poskytovania pôžičiek. Najviac medializovanou zmenou bolo zavedenie úrokového stropu vládnym nariadením, na základe ktorého spotrebiteľ nesmie za úver zaplatiť viac ako dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke za kalendárny štvrťrok, predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy.

Každý typ úveru tak bude mať stanovený vlastný limit, ktorý sa bude meniť každý kvartál. Aktuálne by maximálna výška odplaty na najbežnejšej pôžičke so splatnosťou od jedného do piatich rokov (úrok spolu so všetkými poplatkami súvisiacimi s poskytnutím úveru) nemala presiahnuť hranicu 29,4 % ročne (teda dvojnásobok bankového priemeru). Po stanovení úrokového stropu pre spoločnosti poskytujúce pôžičky už dávno volala verejnosť – úžera doteraz nebola číselne vyjadrená, takže jasne stanovený strop by mohol jasne rozhodnúť, čo je a čo nie je úžera.

Načo sa riadiť finančnou matematikou, keď to ide aj bez nej???

peniaze v hotovostiSpotrebitelia a veritelia však môžu byť z novinky poriadne zmätení, nakoľko sa jedná iba o prechodné ustanovenie, od septembra bude platiť nový, benevolentnejší úrokový strop vo výške 40-50 %. Problémy môže narobiť aj spôsob výpočtu úrokového stropu – tkz. „odplaty“, ktorý sa odlišuje od vzorca pre výpočet RPMN.

Viac o tom v najnovšom článku na etrende

Stanovenie úrokového stropu spôsobilo v médiách veľký ohlas, no menej sa hovorilo o ďalších opatreniach tkz. protiúžerníckeho balíčka (ktorý je zastúpený najmä novelou Občianskeho zákonníka, ale aj zákonom o ochrane spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch, zákonom o súdnych exekútoroch…).

Chcete si požičať a nemáte účet? Pche, tak si ho založte!

Minimum pozornosti sa venovalo zákazu vyplácania hotovostných pôžičiek, na ktorých bežne fungovali známe nebankovky ako napríklad Provident. Odteraz sú aj pre nich hotovostné pôžičky (ktoré klient viac preplácal) minulosťou.

Zákon, ktorý mal posilniť práva spotrebiteľa však ide tak trochu proti nim. Na Slovensku existuje pomerne početná skupina ľudí, ktorá účet nevlastní – z rôznych dôvodov (nerobí im dobre predstava virtuálnych peňazí, lepšie spravujú svoje financie v hotovosti, bežné účty sú pre nich zbytočný náklad navyše, nemajú prístup na internet a nemôžu si zdarma založiť účet v online banke, vo svojej obci nemajú bankomat a pre výber hotovosti by museli ďaleko cestovať….).

Všetci, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nemajú v žiadnej banke zriadený účet a chcú si jednoducho požičať, si musia po novom zriadiť komerčný účet, čo predstavuje zbytočný výdavok vo výške 5-7 € mesačne. Iste, niekto by mohol argumentovať tým, že sa dá vybaviť aj základný bankový účet za euro mesačne, no nie všetci spĺňajú podmienky na jeho zriadenie (príjem nižší ako minimálna mzda).

Môžte to skúsiť aj bez účtu, ale k peniazom sa tak skoro nedostanete

Existuje však ešte jedno riešenie – vyplatenie pôžičky poštovou poukážkou, ktorý však celý proces od podpisu zmluvy až po získanie finančných prostriedkov predĺži o niekoľko dní. Klient, ktorý si účet nezaloží tak môže čakať až 3 dni, dokým mu pani poštárka prinesie peniaze v hotovosti.

Zákaz poskytovania hotovostných pôžičiek je v Európe unikátom. Ako sa vyjadril výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov Ivan Kahanec, v Európe tak budeme jedinou krajinou, kde sa nebudú dať legálne požičať peniaze v hotovosti. To môže kroky časti záujemcov o peniaze na ruku nasmerovať do šedej až čiernej zóny ekonomiky, kde už žiaden dohľad nad ochranou práv spotrebiteľa neexistuje.