Keď nastane vykurovacia sezóna, každý túži po jednom – z vonku sa vrátiť do príjemne a rovnomerne vyhriateho bytu či domu, kde si môžete vychutnávať komfort sálavého tepla. Keď sa k tomu pridá aj nulové vírenie prachu a možnosť značnej úspory na prevádzkových nákladoch, tak potom sa skutočne nemusíme čudovať, že podlahové kúrenie si našlo na Slovensku skalných fanúšikov. Ako obyčajne, tam kde sú priaznivci, tam sa zaručene nájdu aj odporci. Ako je to teda s podlahovým vykurovaním, aké sú jeho výhody a nevýhody a kedy sa „podlahovka“ oplatí?

Úspora na nákladoch predstavuje 20% a viac…

K nesporným výhodám patrí úspora nákladov na vykurovanie. Oproti klasickému vykurovaniu radiátormi je možné ušetriť okolo 20-25 %. Ako je to možné? Pri podlahovom kúrení sa dosahuje tepelná pohoda pri teplote miestnosti až o 3 – 4°C nižšej ako v prípade kúrenia radiátormi, vďaka čomu sa podstatne znižuje energetická náročnosť.

Pocit pohodlia pri kúrení „podlahou“ sa dosiahne tým, že je vyhrievaná celá plocha miestnosti, ktorej teplota je len o máličko vyššia ako teplota okolitého prostredia (vzduchu). Tým, že sa vykuruje celou plochou, teplo rovnomerne sála do celej miestnosti a to po horizontálnej aj vertikálnej línii. Najteplejšie bude pri nohách a o niečo málo chladnejšie bude pri strope. Na druhej strane aj podlahové kúrenie má isté limity – predovšetkým také, že „podlahu“ možno zohriať iba do takej miery, aby sa po nej chodilo príjemne.

Rozloženie teploty v miestnosti pri podlahovom vykurovaní

podlahove kurenie prudenie

Zdroj Thermoval CZ

Úplne opačne je to pri radiátorovom vykurovaní, kde sa najvyššia teplota koncentruje pri vykurovacom telese, kým vzdialenejšie miesta sú podstatne chladnejšie. Navyše zohriaty vzduch začne okamžite stúpať hore a nohy zostávajú v chlade. Istotne uznáte, že nie je zrovna najpríjemnejšie ak Vás „oziabu nohy“. Pre dosiahnutie optimálnej tepelnej pohody aj v spodnej časti miestnosti sa potom musí prikurovať, čím sa zbytočne plytvá teplom (pri strope je vzduch zbytočne horúci, aby v spodnej časti mohol byť „optimálny“, čo nie je príliš ekonomické z dlhodobého hľadiska).

Rozloženie teploty v miestnosti pri rádiatorovom vykurovaní

teploty pri klasickom vykurovani

Zdroj: THERMOVAL CZ

Vhodné riešenie pre budovy s nízkymi tepelnými stratami

Podlahovka je preto vhodná iba do veľmi dobre zateplených objektov, najmä do nízkoenergetických domov a novostavieb. Samotné podlahové kúrenie v zle zateplenom dome či staršom byte by totižto kruté mrazy „neutiahlo“ a v tomto prípade je potrebné dokurovať náhradným zdrojom tepla, čím sa efektivita podlahovky stráca.

Na svoje si prídu aj fanúšikovia minimalizmu

Okrem ekonomického hľadiska si majitelia bytov a domov s podlahovým vykurovaním pochvaľujú aj nulovú vírivosť prachu (nakoľko tento systém vykurovania nepodporuje cirkuláciu vzduchu v miestnosti – vykuruje sa sálavým spôsobom). Estetické hľadisko je tiež veľkým plusom – namiesto ohyzdných radiátorov na ktoré sadá prach a ktoré Vám uberajú z miesta je celá stavebná konštrukcia skrytá pod podlahou. A tak sa tento moderný spôsob vykurovania stal jediným prípustným riešením pre vyznavačov minimalistického štýlu.

Na podlahovku myslite dopredu

Ak ste sa nechali zlákať početnými výhodami a rozhodli sa vymeniť starý systém vykurovania za nový, počítajte s tým, že zmena taká jednoduchá nebude. Takzvané teplovodné podl. kúrenie vyžaduje stavebnú konštrukciu o hrúbke minimálne 11-20 cm (plus hrúbka podlahovej krytiny) Najmä pri bytoch s nízkymi stropmi to môže opticky zmenšiť miestnosť a to zďaleka nie je jediný problém. Zvýšenie podlahy o viac ako 11 cm môže byť problémom pri francúzskych oknách a balkónoch, ktoré bude potrebné vymeniť (čo nie je lacná záležitosť). Rovnako aj okná sa môžu razom ocitnúť v neprirodzenej výške. Taktiež bude potrebné nanovo spraviť zárubne, dvere a niektoré rozvody. Skrátka, nevyhnete sa kompletnej rekonštrukcii bytu. Preto sa z finančného hľadiska tento systém oplatí zaviesť v novostavbách.

Ako to vyzerá pod podlahou?

Systém teplovodného vykurovania si môžete predstaviť ako sendvič viacerých vrstiev. Spodnú vrstvu tvorí tepelná izolácia, ktorá zabraňuje úniku tepla smerom nadol. Pri rodinných domoch sa požaduje hrubšia a kvalitnejšia izolácia na prízemí ako na poschodiach. Na izoláciu sa potom pokladajú kovové alebo medené rúrky, ktoré sú špirálovito rozložené po celej ploche miestnosti. Vynechávajú sa iba miesta, ktoré budú zastavané – napríklad pod kuchynskou linkou, vstavanou skriňou, vaňou, sprchovacím kútom alebo vstavanými elektrospotrebičmi – tam je vykurovanie zbytočné, respektíve nežiaduce.

Na mokro“

podl.kurenie mokra cesta

Teplovodné kúrenie je možné realizovať dvoma spôsobmi – buď takzvanou mokrou cestou, pri ktorej sa položené rúrky (z druhej vrstvy sendviča) zalievajú betónovou (anhydritovou) zmesou. Na ňu príde už len podlahová krytina, ktorej výber je len a len na Vás. Odporcovia podlahového kúrenia často v jeho neprospech argumentujú tým, že pri tomto systéme je možné použiť výlučne dlažbu, ktorá má vynikajúce vodivé vlastnosti. Nie je to celkom tak – aj keď dlažba je v tomto prípade skutočne najideálnejšou nášlapnou vrstvou, podlahovka si veľmi dobre rozumie aj s plávajúcou podlahou, linoleom, nie príliš „chlpatým kobercom“ či parketami (drevené parkety však musia byť čo najtenšie a výrobca musí potvrdiť, že sú vhodné na podlahové vykurovanie). Najmä ak si kupujete drahé parkety, je potrebné dodržať veľmi prísny postup inštalácie (predpísaný výrobcom!), v opačnom prípade by mohlo dôjsť k ich znehodnoteniu.

Na sucho“

sucha podlahovka

Zdroj: elmaterm.cz

Alternatívnym spôsobom inštalácie je suchá cesta. Tá má oproti mokrej ceste tú výhodu, že vrstva je oveľa nižšia – od 23-55 mm + izolácia + nášľapná vrstva. Okrem toho je tento systém v porovnaní s „mokrou podlahovkou“ pri ktorej sa používajú ťažké betónové a anhydridové potery čo sa týka hmotnosti oveľa ľahší a preto je vhodný na miesta, ktoré nepripúšťajú vysoké zaťaženie vodorovnej podlahovej konštrukcie – ako sú napríklad drevostavby. Pri suchej podlahovke sa vykurovacie trúbky vkladajú už do hotových systémových polyuretánových dosiek vybavených plechovými teplovodivými žľabmi. Potom sa pokladá už len podlahová krytina. Nevýhodou je, že suchá alternatíva je čo sa týka inštalácie náročnejšia, čo sa logicky odrazí aj vo vyššej cene. Výkon je pritom zhruba o 10 % nižší ako pri zalievaní betónom. Všetko má teda pre aj proti.

Elektrické podlahové kúrenie

Na rozdiel od teplovodného sa elektrické podlahové kúrenie odlišuje tým, že pod podlahu sa nevkladajú rúrky. Miesto toho sa ukladajú termokáble alebo tenké vykurovacie rohože, ktoré sa zalejú anhydritovým poterom, aby vznikla rovná plocha pripravená na pokládku akejkoľvek podlahovej krytiny. Pozrite si krátky video ukážku inštalácie elektrického podl. kúrenia:

Tento systém má tiež svoje plusy a mínusy. Vďaka úspornejším rozmerom (čo sa hrúbky týka) je možná inštalácia prakticky kamkoľvek bez ohľadu na typ miestnosti či podlahy. Tento typ je obzvlášť vhodný pri rekonštrukciách, kde je požiadavka na čo najtenšiu stavebnú konštrukciu. Výhodou je tiež vysoká účinnosť premeny elektrickej energie na tepelnú (takmer 100 %). V neposlednom rade v prospech elektrického kúrenia hovoria aj nízke investičné náklady, nenáročná inštalácia, dlhá životnosť a presná tepelná regulácia. V objektoch s nízkou tepelnou stratou sa často používa ako hlavný zdroj tepla, ak keď je pravdou, že väčšina ľudí má aj záložné riešenie – napríklad krb ako poistku pre dlhšie obdobie bez dodávky elektrickej energie. Hlavnou nevýhodou elektrického podlahového kúrenia sú vyššie prevádzkové náklady, najmä keď sa ceny elektrickej energie každým rokom zvyšujú. Na druhej strane je možné dodávateľa energie požiadať o zvýhodnenú sadzbu, ktorú je možné využívať až 20 hodín denne.