Slovenské domácnosti sú pomerne šetrné – aspoň čo sa týka v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny. Nižší podiel úverov poskytnutých domácnostiach k hrubému domácemu produktu majú už len Slovinci (aj to len o jednu desatinku percenta). Slovensko tak vychádza z pomyselného rebríčka zadĺženosti domácnosti v rámci eurozóny ako druhé najlepšie. Ku koncu roka 2012 dosiahol objem úverov slovenských domácností 18,767 miliardy EUR, čo predstavuje 26,3 % z HDP. Tieto údaje vyplývajú z údajov Eurostatu.

Pri detailnejšej analýze údajov je potrebné si uvedomiť, že v metodike ECB boli za domácnosti považované nielen obyvatelia, ale aj živnostníci a neziskovky. Ak by sme údaje očistili len na obyvateľov, tak by nám vyšla zadĺženosť obyvateľov Slovenska ku koncu roka 2012 na 17,849 miliardy eur. V prepočte na jedného obyvateľa tak dlh vychádza 3299 €.

Zadĺženosť domácností na konci roka 2012:

Krajina úvery domácnostiam (mld. EUR) HDP 2012(mld. EUR) úvery domácnostiam/HDP
EMU 5252,5 9489,6 55,40%
Slovinsko 9,3 35,5 26,20%
Slovensko 18,8 71,5 26,30%
Belgicko 112,9 376,2 30,00%
Taliansko 610,5 1565,9 39,00%
Estónsko 6,9 17 40,60%
Rakúsko 144,5 310,8 46,50%
Francúzsko 1091,5 2032,3 53,70%
Nemecko 1452,7 2644,2 54,90%
Fínsko 115,3 194,5 59,30%
Malta 4,2 6,8 61,80%
Grécko 120,1 193,7 62,00%
Írsko 113 163,6 69,10%
Holandsko 434,8 600,6 72,40%
Španielsko 823 1049,5 78,50%
Luxembursko 35,3 44,4 79,50%
Portugalsko 135 165,2 81,70%
Cyprus 24,1 17,9 134,60%

V ktorých európskych krajinách sa obyvatelia „topia v dlhoch“?

Ako vidno z vyššie uvedenej tabuľky najhoršie je na tom Cyprus. Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali až 24,1 miliardy eur, čo o viac ako tretinu presahuje HDP celej krajiny. Extrémne zadĺžené je aj Portugalsko, Luxembursko a Španielsku.

Pohľad do blízkej minulosti

Oproti roku 2011 si Slovensko, čo sa týka zadĺženosti obyvateľov, o niečo pohoršilo. Možno sa pamätáte na bombastické titulky spred roka: „Slovenské domácnosti sú najmenej zadĺžené spomedzi krajín eurozóny.“

V roku 2011 slovenské domácnosti dlhovali finančným inštitúciám 17,2 miliardy eur čo predstavovalo menej ako štvrtinu HDP. Naproti tomu dlh štátu v rovnakom období dosiahol hodnotu 29,9 miliardy eur, a na hrubom domácom produkte mal podiel až 43,3 %. Na konci roka 2011 tak v priemere každý Slovák dĺžil bankám 3180 €, kým vláda dĺžila svojim veriteľom v prepočte na jedeného obyvateľa až 5 530 €.

Priemer zadĺženia domácnosti v eurozóne k pomeru k HDP bol za rok 2011 bol až 55,7 %, z čoho vyplýva, že Slovensko z tohto pomyselného rebríčka vyšlo veľmi dobre.

Aj v roku 2011 sa v štatistikách eurostatu nelichotivo umiestnili Cyperčania, v tomto období dĺžili bankám vyše 134 % HDP krajiny. Cyprus je pritom jednou zo šiestich krajín, kde sú domácnosti zadĺžené viac ako ich vlády. Medzi ďalšie krajiny, kde je obyvateľstvo zadĺžené až po uši a viac ako ich vlády patrí Španielsko, Holandsko, Luxembursko, Fínsko a Estónsko.

Podiel úverov poskytnutých domácnostiam k HDP za rok 2011 – porovnanie v rámci krajín eurozóny

zadlzenie v EU

Trh s úvermi na bývanie

Na slovenskom trhu dominujú úvery na bývanie, ktoré tvoria až 3/4 zo všetkých úverov a pôžičiek poskytnutých bankami a ktoré sa teda najviacej prejavujú na zadĺženosti obyvateľov.

Napriek tomu, že zadĺženosť slovenských domácnosti je spomedzi krajín patriacim do eurozóny najnižšia, nie je žiaden dôvod na prehnanú národnú hrdosť. Podobný trend zadĺženosti sa dá pozorovať aj v ostatných krajinách strednej Európy. V podstate je to dôsledok veľmi krátkej histórie poskytovania úverov domácnostiam, ktorá sa začala dynamicky vyvíjať až v roku 2003. Odvtedy však zadĺženie slovenských domácností rýchlo stúpa, dokonca rýchlejším tempom ako príjmy a úspory domácností. (viď graf nižšie)

uvery-domacnostiam-a-ich-podiel-na-HDP

Napriek skutočnosti, že objem poskytnutých úverov rýchle stúpa, aj tak patríme medzi krajiny s najnižším podielom úverov domácnostiam na HDP v eurozóne. Podobne sme na tom aj s priemernou výškou úveru pripadajúceho na jedného obyvateľa, ktorý je tiež jeden z najnižších v eurozóne. To však podľa analýzy vypracovanej Národnou bankou Slovenska súvisí najmä s nízkou úrovňou príjmov, ktorá našincom neumožňuje požičiavať si toľko, koľko našim západným susedom s vyššími priemernými mzdami.

uvery-na-byvanie-porovnanie-v-rámci-eurozony

zdroj informácií: Eurostat a NBS