Aký je „zdravý“ podiel splátok úverov na celkovom príjme domácnosti?

Úver je ako chutný dezert po dobrom jedle. Pokiaľ si ho dáte občas, spraví Vám radosť, no ak si ho naservírujete po každom obede a večeri, začne byť zdraviu škodlivý. Aké je teda zdravé množstvo úverov? Odpoveď na túto otázku nie je celkom jednoznačná. V ideálnom prípade si človek dokáže svoje potreby financovať v plnej výške zo zarobených peňazí, to však samozrejme nie je vždy možné.

Keď už si musíte požičať…

Vždy treba rozlišovať účel, na ktorý sa hodláte požičané peniaze minúť. Každý úver nie je zo svojej podstaty „zlý“. Musí byť však použitý na zveľadenie majetku do budúcnosti. Typickým príkladom dobrého úveru je napríklad hypotéka na kúpu vlastnej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti určenej na následný prenájom, úver na kúpu auta, ktoré potrebujete na výkon svojej práce, pôžička na nákup strojov, zariadení, výpočtovej techniky alebo zariadenia kancelárie pre Vaše podnikanie, prípadne úver na štúdium, vďaka ktorému si zvýšite kvalifikáciu a do budúcnosti budete mať väčšiu šancu nájsť si lepšie platené miesto.

Pokiaľ si teda chcete požičať na účel, pri ktorom je vysoká šanca, že povedie k zveľadeniu Vášho majetku do budúcnosti, úverové zaťaženie počas splácania budete znášať lepšie, lebo máte jasný cieľ, čo chcete dosiahnuť. Lenže marketingoví špecialisti dobre vedia, že na miske Váh preferencií bežného človeka majú väčšiu váhu veci ktoré robiť chceme namiesto tých, ktoré by sme robiť mali. A tak v reklamách hrajú hlavnú rolu spotrebné úvery na čokoľvek plné radostných emócii z toho, že klient finančnej inštitúcie spravil radosť nákupom nejakej „zbytočnosti“. Tá síce na krátku dobu poteší, no potom ju treba dlho a neraz ťažko splácať.

Nie, že by Vás občasné vyhodenie si z kopýtka v podobe kúpy spotrebného tovaru ktorý vyslovene nepotrebujete, ale chcete, položilo na lopatky. To určite nie. Taktiež Vás finančne nezruinuje, pokiaľ občas využijete ďalšie úverové produkty – pár krát do roka použijete kontokorentný úver či kreditku. S úvermi však treba zaobchádzať v rozumnej miere – ľahko sa totižto zvyknú vymknúť spod kontroly a preto je dobré vedieť, aký je zdravý pomer výšky splátok ktoré každý mesiac odchádzajú na splatenie úverov k celkovému príjmu domácnosti.

Tak aká je teda zdravá miera zadĺženia?

Platí všeobecné pravidlo, že výška splátky by nemala presahovať 30 % príjmu domácnosti. Aj z tohto pravidla existujú výnimky, ktoré sa týkajú najmä domácností s nižšími príjmami. Ako príklad si vezmime štvorčlennú rodinu, s dvoma malými deťmi, s pracujúcim otcom ktorý zarobí 450 EUR v čistom a matkou na rodičovskej dovolenke, ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR a prídavky na deti vo výške 47,04 €. Celkový príjem domácnosti je tak 700 €. Pokiaľ by si takáto rodina vzala úver, ktorého splátka by činila 30 % z príjmu, teda 210 EUR, na živobytie by zostalo len 490 EUR, čo je na štvorčlennú rodinu o niečo menej ako suma životného minima. Takejto rodine by splácanie úveru vo výške 30 % z príjmu domácnosti mohlo spôsobiť vážne finančné ťažkosti, ktoré by sa neskôr mohli prejaviť v platobnej neschopnosti. Odporúčaná hranica maximálnej mesačnej splátky vo výške 30 % z príjmu domácnosti by sa dala použiť ako vodítko pre jednotlivcov či domácnosti, kde zárobkovo činné osoby majú príjem vo výške aspoň priemernej mzdy v národnom hospodárstve (ktorá v poslednom štvrťroku 2014 dosiahla hodnotu 918 EUR v hrubom). Čím viac sa výplata zarábajúcich členov rodiny blíži k minimálnej mzde, tým viac sa z „pravidla 30 %“ stáva viac nebezpečná hra s ohňom ako dobrá finančná rada.

V každom prípade je vhodné zvážiť možnosť poistenia úveru, ktoré Vám môže zachrániť kožu v prípade, že sa budete musieť dlhodobo liečiť, alebo ak nie vlastným zavinením prídete o prácu. Poistenie síce o pár eur splátku úveru navýši, ale aspoň zabezpečí pokojnejší spánok počas splácania. Pred jeho uzatvorením si však nezabudnite dôkladne preštudovať poistné podmienky, limity poistného plnenia a výluky, aby ste vedeli, za čo každý mesiac platíte.