Keď sa v podnikaní nedarí: má živnostník nárok na podporu v nezamestnanosti?

Samostatne zárobková činnosť nie je ľahký chlebíček a veľmi často sa stáva, že z dôvodu nedostatku zákaziek musí živnostník svoje podnikanie ukončiť. „Otrasenie sa“ a nájdenie práce zaberie istý čas, preto treba počítať s tým, že bývalý podnikateľ môže zostať bez príjmu aj niekoľko mesiacov. Predsa len – zamestnávatelia radšej dajú prednosť človeku s bezchybným CV, bez podnikateľských pokusov a dier v klasickom zamestnaneckom pomere. Bývalému podnikateľovi by sa tak hodila aspoň aká-taká náplasť v podobe finančnej injekcie zo Sociálnej poisťovne.

Nárok na dávku v nezamestnanosti však nie je v prípade podnikateľov automatický. Tú môžu dostať iba v prípade, že si platili dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Odvody pre živnostníkov do Sociálnej poisťovne sa totižto delia na povinné a nepovinné. Medzi povinné patria nemocenské a dôchodkové poistenie. Z nemocenského sa vypláca napríklad materské, ošetrovné alebo nemocenská dávka. Dôchodkové poistenie zase slúži na zabezpečenie príjmu po nástupe na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. Na rozdiel od zamestnancov, ktorým zamestnávateľ z každej výplaty odvádza odvody na poistenie v nezamestnanosti, samostatne zárobkovo činné osoby sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či si budú alebo nebudú platiť poistenie v nezamestnanosti. Z dôvodu nestáleho príjmu sa tisícky živnostníkov rozhodnú radšej ušetriť niekoľko eur mesačne a platia len to čo musia – teda nemocenské a dôchodkové. Takýto živnostníci však nebudú mať v prípade ukončenia živnosti nárok na podporu v nezamestnanosti.

Myslite na zadné vrátka

Podnikanie sa spája s rôznymi úskaliami, preto je určite rozumné počítať aj s nepriaznivými životnými okolnosťami a platiť si dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Pokiaľ sa tak živnostník rozhodne, bude si musieť odvádzať dve percentá zo zvoleného vymeriavacieho základu (v rozsahu od 402,50 € až do 4025 €). Aj v tomto prípade platí, že čím vyšší vymeriavací základ (VZ), tým vyššiu dávku potom môže poberať. Minimálny VZ, pre ktorý sa často živnostníci rozhodujú z finančných dôvodov, je 402,50 €. Z tohto minima sú odvody na poistenie v nezamestnanosti iba 8,05 € mesačne.

Kto odvádzal pár eur, aj pár eur dostane

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta ako 50 % z denného vymeriavacieho základu krát počet dní v mesiaci.

Človek, ktorý si teda platí odvody z minimálneho VZ by dostal dávku iba 198 € mesačne.

Maximálna dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z dvojnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Najviac tak nezamestnaný môže dostať 794 € (v mesiaci, ktorý má 30 dní). Ak by ste chceli v budúcnosti poberať dávku v nezamestnanosti blížiacu sa ôsmym stovkám, museli by ste do Sociálnej poisťovne mesačne odvádzať 32,20 € na poistenie v nezamestnanosti z platu ktorý je dvojnásobok priemernej mzdy, teda 1610 €.

Na to, aby mohol bývalý živnostník poberať dávku v nezamestnanosti, sa musí prihlásiť na úrad práce, do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom do evidencie bude zaradená len taká osoba, ktorá neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ani na Slovensku, ani v inom členskom štáte EÚ či v cudzine a ktorá nie je zamestnanec.

Pod zaradenie „neprevádzkovanie či nevykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti“ patrí okrem zrušenia aj pozastavenie živnosti. Podnikateľ, ktorý chce dostávať dávku v nezamestnanosti a ktorý spĺňa ostatné podmienky, tak musí pred samotným prihlásením na úrad práce najskôr zrušiť alebo pozastaviť živnosť.

Aby sa predchádzalo rôznym špekuláciám s krátkodobým poistením a následným poberaním dávky je potrebné splniť ešte jednu podmienku: v posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie byť poistený minimálne dva roky. Inými slovami, živnostník bude mať nárok na podporu v nezamestnanosti ak si v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie platil dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti minimálne dva roky (730 dní).