Minimálna mzda sa v roku 2016 zvyšuje na 405 EUR
Odborári si môžu koncom roka okrem iného štrngnúť aj na svoj ďalší úspech: opäť im vyšla stratégia s prehnanou požadovanou výškou minimálnej mzdy 410 EUR a teraz sa môžu tešiť zo schválených „kompromisných“ 405 EUR, čo je nová hranica minimálnej mzdy platná od januára 2016. Jedná sa o ďalší vysoký nárast za sebou. Ešte v roku 2014 predstavoval minimálny mesačný zárobok sumu 352 €, ktorý sa v tomto roku zvýšil na 380 EUR.
Od nového roka sa mení aj výška najnižšej hodinovej mzdy zo súčasných 2,184 € / hod a 2,328 € / hod.
Za dva roky minimálna mzda zaznamenala nárast o 15,06 %
A tomu sa hovorí slušný nárast. Kým v roku 2015 bolo razantné zvýšenie min. mzdy aspoň trochu zmiernené zvýšením odpočítateľnej položky na zdravotné odvody, v roku 2016 sa žiadne navyšovanie odpočítateľnej položky konať nebude. Vďaka rastu odpočítateľnej položky v roku 2015 zamestnanci, ktorí zarobili v hrubom menej ako 570 € mesačne, mali vyššiu čistú mzdu ako tomu bolo do konca roka 2014. Z 380 € minimálky tak zamestnanci ani zamestnávatelia neplatia žiadne zdravotné odvody.
Keďže od začiatku roka 2016 zostáva odpočítateľná položka na rovnakej úrovni, nepokryje zvýšenie minimálnych zárobkov – a tak si zvýšené náklady v plnej miere odskáču zamestnávatelia.
Zo 405 € minimálnej mzdy tak budú zamestnávatelia aj zamestnanci platiť zdravotné odvody zo sumy 75 €. V čistom tak bude príjem človeka s najnižším príjmom predstavovať od januára 2016 sumu 355 €.
Pre porovnanie v susednej Českej republike sa od januára 2016 tiež zvyšuje min, mzdy pri 40 hod. týždennom pracovnom čase o 700 Kč – nové minimum tak bude 9900 Kč, čo je v prepočte cca 366 €, teda o 39 € menej ako bude minimálna mzda v roku 2016 na Slovensku.
Negatívny vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť
Proti zvyšovaniu minimálnej mzdy sa zásadne postavila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Asociácia zamestnávateľov argumentuje tým, že prudký rast min. mzdy sa za posledné dva roky podpísal na alarmujúcom počte nezamestnaných (miera nezamestnanosti na Slovensku patrí medzi najvyššie spomedzi krajín EÚ) a má negatívny vplyv na uplatnenie absolventov a mladých na trhu práce.
Miera nezamestnanosti v jednotlivých okresoch ku koncu Novembra 2015, zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Zákon dopytu a ponuky funguje stále a v každej oblasti a trh práce nie je výnimkou. Ak sa zvýši cena práce, logickým následkom je pokles dopytu po pracovnej sile. Zvýšenie min. mzdy má za následok rast nákladov na mzdy a odvody zamestnávateľov, čo môže viesť k rušeniu pracovných miest, prípadne k väčšej ochote niektorých zamestnávateľov vyplácať mzdy „na ruku.“ Za minimálnu mzdu pracujú zhruba tri percentá zamestnancov na Slovensku. Sadzba minimálnej mzdy však ovplyvňuje aj ďalších zamestnancov. Na Slovensku totižto poznáme až 6 pásiem minimálnej mzdy, ktoré sú odstupňované podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce. Jednotlivé stupne náročnosti sú násobkom základného pásma. Koeficient stúpa s náročnosťou práce. Výška minimálnej mzdy teda nezvyšuje len mzdové nároky na zamestnancov s minimálnou mzdou ale aj náklady na desiatky tisíc iných pracovných miest (najmä zamestnancov v druhom a treťom pásme, odhadom okolo 100 000 pracovníkov).
V ohrození sú najmä pracovné miesta obsadené nízko kvalifikovanými zamestnancami. Z hrdých, aj keď veľmi skromne zarábajúcich zamestnancov môžu spraviť vysoké každoročné prírastky min. mzdy potupených a odkázaných poberateľov dávky v nezamestnanosti.
