Ošklbávanie nevinných vodičov. Ako je to s uplatňovaním amortizácie pri PZP?

Predpokladáte, že pokiaľ Vám niekto nabúra auto, škody bude v plnej výške hradiť poisťovňa vinníka z povinného zmluvného poistenia? Naivná predstava – aspoň z časti. Prax je totižto trochu iná ako tomu nasvedčujú stovky prípadov nešťastných majiteľov havarovaných vozidiel, ktorým poisťovňa vinníka odmietla vyplatiť plnú výšku škody. Poisťovne si totižto veľmi prešibane uplatňujú amortizáciu – rozdiel medzi novým a opotrebovaným dielom o ktorý znížia preplatenú sumu. Argumentujú tým, že preplatením celej výšky škody by došlo k zhodnoteniu auta a neoprávnenému obohateniu majiteľa vozidla, nakoľko nové diely majú vyššiu hodnotu ako tie pred nehodou. Poškodený si tak musí rozdiel spôsobený amortizáciou doplatiť sám.

Tak kto sa to v skutočnosti neoprávnene obohacuje?

Je však absurdné predpokladať, že by si chcel majiteľ nie vlastnou vinou havarovaného vozidla zvyšovať hodnotu svojho auta novými náhradnými dielmi – ba práve naopak: hodnota vozidla sa každou haváriou zmenšuje, čo potvrdí akýkoľvek objektívny znalecký posudok. Poškodený chce jediné: dostať auto do pôvodného stavu.

Ak by aj bolo pravdivé podozieravé tvrdenie, že majitelia havarovaných vozidiel sa chcú obohatiť na úkor poisťovne, nech sa povie možnosť ako vymeniť poškodené súčiastky za nové v rovnakej hodnote. To skrátka v praxi nie je možné. Oprava je nevyhnutná a tá vyžaduje nové súčiastky.

Nezmyselnosť uplatňovania amortizácie pri likvidácii poistných škôd z PZP uznal aj Ústavný súd v ČR:

„ak obnovenie do pôvodného stavu vyžaduje použitie nových náhradných dielov, oprava je vykonaná účelne a nemožno povinnosť na náhradu škody prenášať na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi.“

Najsmutnejšie na tom je, že na tento absurdný stav doplácajú tí, ktorí sa v celej situácii ocitli nevinne – poškodení. Poškodený musí doplácať na vinu druhého. Predstavte si, že na ceste do práce do Vás niekto „nabúra“. Nepríjemné, škoda za niekoľko tisíc. Poisťovňa vinníka Vám preplatí iba časť nákladov, ktoré ste museli vynaložiť na to, aby ste mali auto opäť pojazdné. Prečo by ste mali doplácať za niečo, čo ste ani nespôsobili??? Náhradu škody by mal predsa znášať vinník. Ten však má PZP, z ktorého by sa mali hradiť škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Na čo si teda musí vodič platiť drahé PZP, keď akonáhle príde na lámanie chleba, začnú poisťovne škrtať náklady a vyžadovať spoluúčasť?

Poisťovne však majú svoje praktiky legálne ošetrené – postupujú podľa občianskeho zákonníka, ktorý definuje náhradu vo výške „skutočnej škody“. Práve slovné spojenie skutočná škoda si právnici poisťovní vykladajú po svojom.

Nečudo, že uplatňovanie amortizácie považujú všetci dotknutí motoristi právom za nespravodlivosť najhrubšieho zrna.

Kritike ukrivdených vodičov ako prvá ustúpila Allianz Slovenská poisťovňa, ktorá uplatňovanie amortizácie zrušila. V praxi to funguje tak, že poškodenému, ktorému spôsobilo škodu vozidlo s uzatvoreným PZP v Allianz – Slovenskej poisťovni, budú uhradené v PLNEJ VÝŠKE primerané náklady na opravu (ak nepresahujú všeobecnú hodnotu vozidla – teda hodnotu, ktorú malo bezprostredne pred nehodou). Allianz je tak prvou lastovičkou na slovenskom poistnom trhu ktorá uznala, že poškodený by nemal nič doplácať za niečo, čo nespôsobil.

Ktovie – možno sa dočkáme, že sa k nej postupom času pridajú aj ďalšie poisťovne…