Okrem skúšobnej doby snáď neexistuje efektívnejší nástroj na udržanie zamestnanca „v strehu“ ako pracovný pomer na dobu určitú. Jedná sa o taký pracovný pomer, pri uzatváraní ktorého sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na konkrétnej dĺžke trvania pracovného pomeru, pričom dohodnutá doba trvania je písomne uvedená v pracovnej zmluve.

Doba trvania nemusí byť definovaná len konkrétnym dátumom

Doba trvania pracovného pomeru (PP) nemusí byť definovaná výlučne konkrétnym dňom (trebárs 28. Február 2015), ale aj inými spôsobmi – môže byť definovaná napríklad ukončením sezónnych prác (ktoré si vyžadujú personálne posily) alebo návratom zamestnankyne z rodičovskej dovolenky.

Príklad: Eva nastupuje do práce na miesto Jany, ako zástup počas materskej a rodičovskej dovolenky. V pracovnej zmluve je v takomto prípade ideálne dohodnúť ako dĺžku doby určitej návrat Jany do zamestnania, vzhľadom k tomu, že v čase podpisu pracovnej zmluvy nie je jasné, ako dlho zostane Jana na rodičovskej dovolenke.

Bez ohľadu na spôsob definovania dĺžky trvania pracovného pomeru, špecifikom „doby určitej“ je písomné uzatvorenie. Pokiaľ chýba písomná zmluva, tak takýto pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčito.

Uplynutím dohodnutej doby dochádza k skončeniu pracovného pomeru, to znamená, že ani zamestnanec ani zamestnávateľ už nemusia druhej strane oznamovať, že sa pracovný pomer končí.

Okrem toho, že pracovná zmluva na dobu určitú motivuje zamestnancov podávať lepšie pracovné výkony (v práci sa budem viac snažiť, aby mi zamestnávateľ o pár mesiacov zmluvu predĺžil), umožňuje firmám flexibilnejšie reagovať na neustále meniace sa podmienky na trhu prispôsobením počtu zamestnancov. Využívanie tejto možnosti však nie je všeliekom, ktorý sa dá používať donekonečna. Zákonník práce totižto vo veľkom preferuje uzatváranie pracovných pomerov na neurčito a to je presne dôvod, prečo obmedzuje uzatváranie pracovných pomerov na určitý čas.

Obmedzenia sa týkajú maximálnej dĺžky doby, na ktorú môžu byť takéto pracovné pomery uzatvorené. Presne sú stanovené aj podmienky opätovného uzatvárania – predlžovania takejto zmluvy, rovnako aj dôvody a okruh osôb, s ktorými je možné predlžovať.

Najviac na dva roky

predlzovanie pracovnej zmluvyPodľa aktuálneho Zákonníka práce, PP na dobu určitú je možné dohodnúť maximálne dva roky. Predĺženie, respektíve opätovné dohodnutie pracovnej zmluvy na doby určitú je možné v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Zákonník práce presne definuje dôvody, za ktorých je možné ďalšie predĺženie, prípadne opätovné dohodnutie PP na dobru určitú do 2 rokov alebo nad 2 roky. Ktoré sú to?

  • zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky (MD), rodičovskej dovolenky (RD), dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na MD alebo RD, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie
  • vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodné obdobie nepresahujúce 8 mesiacov v roku
  • vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (tkz. sezónne práce)
  • vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

V čase turbulentných zmien, kedy sa zákony aj niekoľko krát do roka upravujú, vylepšujú, novelizujú je dôležité vedieť, že prípadné predĺženia a opätovné dohadovania PP sa riadia ustanoveniami platnými v čase, kedy dochádza k predĺženiu a nie podľa Zákonníka práce platného v čase prvého uzatvorenia zmluvy.